Arco je oblasť v severnom Taliansku pri jazere Lago di Garda, ktorá je typická neprebernými možnosťami pre rôzne outdoorové aktivity. Arco je tiež miestom, kde sa písala história Talianskeho skalolezectva. Zalezie si tu každý od začiatočníkov až po tých, ktorí hľadajú tie najťažšie skalné cesty na svete. Tento rok padla voľba na klubový zájazd do zahraničia práve na Arco. Nahliadnite aj vy do nášho "expedičného mini-denníka"...
Pondelok, 7.5.2018 - Giro d'Arco
Po týždňoch dohadovania a plánovania je všetko tak ako sme dúfali. Síce ešte v nedeľu ráno nebolo jasné, kto vlastne do Arca pôjde, ale nakoniec sa všetko vykryštalizovalo a v podvečerných hodinách vyrážame z Ružomberka v trojici - Julo, Peťo a Noro. V Martine ešte pristupuje do auta aj Tomáš a vyrážame smer Arco. Batohy zaplnili batožinový priestor skutočne do poslendého kubického centimetra, ale cesta prebiehala hľadko. Zrejme až príliš, nakoľko navigácia si v Salzburgu rozmyslela, že by bolo fajn okolo polnoci odbočiť z dialnice a prejsť 10 km po okolitých dedinkách, luhoch a hájoch. Keď to už vyzerá tak, že cesta sa zužuje na cyklochodník, pred autom sa objavuje hraničný prechod so štyrmi ozbrojenými colníkmi a za ním pokračuje dialnica do Nemecka. Keďže colníkov zjavne zaujalo, prečo sa v túto nočnú hodinu snažíme prejsť cez hranice práve týmto netradičným spôsobom, nasledovala kontrola dokladov. Po nej mali colníci tiež záujem vidieť aj náš batožinový priestor a skontrolovať povinnú výbavu vozidla. Keď však videli akým spôsobom máme uloženú batožinu, asi im nás prišlo ľúto a nechali nás už radšej tak. Nebezpečné živly chodia zbalené asi iným spôsobom a migranti by pri lezačkách asi tiež cestu neprežili. Okolo štvrtej ráno sme konečne dorazili do Arca. Všade je prázdno a keďže v kempe je ubytovanie možné až popoludní, mierime rovno na parkovisko do lezeckej lokality Corno di Bó, ktorá sa nachádza priamo pri jazere Lago di Garda.
Utorok, 8.5.2018 - Corno di Bó
Na prvý deň sme si zvolili nenáročné platňové lezenie v 150 metrovej stienke priamo pri jazere. Keďže v lokalite je značný problém s parkovaním (na parkovisko sa zmestia len 2-3 vozidlá), bolo veľkou výhodou že sme sem dorazili už o pol piatej ráno. Parkovisko bolo prekvapivo prázdne. Pôvodný plán bol zalahnúť v spacákoch niekde blízko auta, ale nakoniec sme volili noclah priamo v (ne)pohodlnej Hyundai Hütte. Po dvoch hodinách výdatného spánku sme si z auta zobrali to najnutnejšie a rozhodli sa radšej naraňajkovať pod skalou. Ako sa ukázalo, jediná cesta z parkoviska pod skalu vedie cez vcelku frekventovaný a úzky cestný tunel. Dostali sme sa tam teda veľmi rýchlo (a držiac sa veľmi blízko steny tunela).
Sektor Corno di Bó tvoria ľahšie cesty od 4b do 5c, ale vzhľadom na to, že u nás v okolí podobné platne budete hľadať len ťažko, je to určite zaujímavá skúsenosť. Cesty sú viacdĺžkové, najdlhšia má až 5 dĺžok. Pre tých čo chcú vyskúšať niečo ťažšie sa na druhej strane tunela nachádza sektor Spiaggia della Lucertole, kde nájdete cesty až do obtiažnosti 7a. Nastupuje sa z roxorov ukotvených do steny priamo nad jazerom.
Na platni sme vyliezli čo sa dalo. Popoludní sa k nám pripojili aj Danka a Janko z Liptovského Mikuláša, ktorí si výjazd do Arca naplánovali na rovnaký čas. Lezenie čisto na trenie na položenej platni je spočiatku veľmi zaujímavé avšak po čase začne byť trocha monotónne. Nám ho "spestrila" ešte malá záchranná akcie asi 4 ročného českého dievčatka, ktoré sme spúštali do bezpečia k rodičom. Našťastie všetko dobre dopadlo a tak sme sa popoludní mohli unavení a v dobrej nálade konečne vybrať do kempu Maroadi. Vzhľadom na predpoveď počasia sme nakoniec miesto stanu zvolili ubytovanie v apartmáne, ktoré bolo drahšie iba o pár EUR, ale v prípade zlého počasia je určite pohodlnejšie.
Vo večerných hodinách dorazil aj zvyšok našej partie - Mišo a Maťo. V meste sme sa pri nákupe horolezeckých sprievodcov stretli aj Filipa a Katku - ako sa zdá, v tomto období je Arco plné nielen Slovákov a Čechov, ale stretnete tu aj polku Liptova.
Streda, 9.5.2018 - Regina del Lago
Na odporúčanie českého inštruktora, ktorého sme stretli predošlý deň na platniach, sme ráno vyrazili do lokality Regina del Lago. Knižný sprievodca rovnako ako český inštruktor sľubovali super lezenie, tak sme boli zvedaví. Zaparkovali sme za zákazom vjazdu za starým nepoužívaným tunelom. Prístup pod skaly mal trvať okolo 20 minút. My sme sa trocha (dosť) pomotali, takže skaly sme našli až zhruba po trištvrte hodine. Skaly odistené, cesty označené, ibaže sa to nejak vôbec nezhodovalo s tým, čo uvádzal sprievodca. Vrátili sme sa teda k autu a zistili sme, že sme odbočili zhruba o 300 metrov nižšie ako sme mali a došli sme do lokality, ktorá sa do knižky nedostala, napriek tomu že je super odistená a obsahuje desiatky ciest. Ako sme ale neskôr zistili, v Arcu sa lezie vlastne úplne všade, takže do knihy proste nedávali všetko. Ak by ste to niekedy hladali, do oblasti Regina del Lago sa odbočuje hneď za tunelom po červenej turistickej značke, ktorá vedie k malej jaskynke a potom ďalej do svahu smerom doprava...
Oblasť Regina del Lago je rozdelená do 5 sektorov A - E, spolu 74 dĺžok pekného a dobre odisteného lezenia v nevykĺzanej skale. Nám sa podarilo nájsť sektor C, a tak sme tam radšj už zostali. V celej lokalite nájdete krátke jednodĺžky ale aj viacdĺžkové cesty. Asi najhodnotnejším prelezom dňa bola druhá dĺžka cesty Spirito Libero za 6b+, AF to vyliezli Peťo a Noro, my s Tomášom sme si to dali len na TR. ;)
Cestu k autu sme našťastie našli už v pohode. A ani pokuta za stieračom na nás nečakala. Napriek biednej predpovedi počasia sme toho stihli pred pravidelným večerným dažďom vyliezť celkom dosť.
Štvrtok, 10.5.2018 - Placche Zebrate, Mori, Massone
Po dvoch dňoch lezenia nám príroda dopriala menší rest day. Pôvodným plánom bolo viacdĺžkové lezenie v oblasti Placche Zebrate, ale po príchode na parkovisko sme zistili, že nielen že skala po noci nevyschla a platne sú totálne zatečené, ale naviac aj začalo popŕchať. Pozreli sme sa teda na miestu boulderingovú oblasť (kde nájdete napodiv viac borhákov ako na celých Halinách) a presunuli sme sa o údolie vedľa do dedinky Mori. Mori je známou boulderingovou lokalitou. Oblasť nájdete na kopci za starým kostolom (blízko je tiež nástup na ferratu). Bouldre vyzerali naozaj skvele, oblasť je krásne udržiavaná, bouldre vyznačené, stačí len naliezť... Lenže nám pršalo stále intenzívnejšie, takže po krátkej obhliadke sme sa rozhodli vrátiť späť do kempu.
Popoludní sa vyčasilo a tak sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť do oblasti Massone. Práve v sektoroch Massone sa odohrali mnohé historické prelezy, sú tu 2 cesty za 9a a jedna za 9a+. V Arcu je aj sektor Lághel, kde Adam Ondra preliezol aj cestu za 9b, ten však v sprievodcovi nebol. V Massone spoznávame inú tvár lezenia v Arcu. V stredu v Regina del Lago sme boli na skalách len my, dnes sme pochopili prečo. Zvyšok lezcov sa asi nachádzal v Massone. Podľa sprievodcu tu nájdete 157 ciest, problémom je, že nájsť volné cesty je relatívne ťažké, nakoľko všade je niekto nalezený. Samozrejme, v sektore F (Pueblo), kde je najľahšia cesta za 7b+ tlačenka nebola, také ambície sme však ani my nemali. Mimochodm, v tomto sektore sme stretli len jednu dvojicu lezúcu cestu za 8c... opäť z ČR.
Massone určite stojí za návštevu, ak leziete ťažké prásky, možno sa vám bude páčiť, ale ak si checte dobre zaliezť na kvalitnej nevyšmýkanej skale, treba vyraziť radšej do iných oblastí.
Piatok, 11.5.2018 - Placche Zebrate
Keďže počasie sa znova umúdrilo, v piatok sme sa vrátili na zebrované platne. Placche Zebrate ponúkajú viacdĺžkové lezenie v stene od 3 do 35 dĺžok všetkých obtiažností. Zážitok je okorenený tým, že z vrcholu steny skáču po väčšinu dňa base jamperi. My sme zvolili lezenie v nižšej časti steny. Keďže Mišo si pri jednom z odskokov v Massone narazil nohu, dal si rest day v kempe a my sme pribrali do partie aj Maťa. Na rozlez sme si vybrali kratšie 3-dlžkové cesty. Noro a Tomáš sa pustili do cesty Via della Mimose (5b, 3 dĺžky, 100 m), ja s Peťom a Maťom sme vyliezli cestu Opera Prima (5b, 3 dĺžky, 100 m). Prelez sme si ešte okorenili hladaním spadnutého abalaku na strome, ale aj tentokrát všetko dobre dopadlo a abalak sme prekvapivo našli. Zostup po doleze je možný priamo chodníkom naspäť pod stenu, takže sme sa hneď vybrali na ďalšie kolečko. Noro, Tomáš a Maťo preliezli ešte cestu Gino Gianna (4a, 4 dĺžky, 130 m). Ja s Peťom sme si vybral cestu Cane Tripa (5c, 7 dĺžok, 200 m). Lezenie je tu dobre odistené, žiaľ vzhľadom na štátny sviatok v Rakúsku a Nemecku bolo v ceste nalezených viacero dvojíc, takže sme občas museli vyčkávať pod štandom.
Sobota, 12.5.2018 - Le Piazolle
Na posledný deň sme na Filipove odporúčanie vyrazili do lokality Le Piazolle, ktorá je vraj pomerne nová. Dúfali sme, že vzhľadom na to že je sobota, bude tu možno menej lezcov ako inde... Na naše pomery sme miesto našli dosť bezproblémovo, skaly sa nachádzajú pomerne vysoko vo svahu, takže absolvujete aj nejaké to kardio. Lokalita je rozdelená do 2 sektorov (A a B). Sektor B obsahuje veľmi zaujímavé lezenie v stienke, ktorá obsahuje hlavne menšie chyty, cesty sú od 5c do 6c. V sektore A nájdete zväčša lezenie v previse v zaujímavej tufovej skale. Cesty v tomto sektore sú od 6a do 7b. Cesty sú jednotĺžkové, v lokalite ich nájdete dokopy 22. Ako sa ukázalo, cez víkendy je lokalita dosť obľúbená, takže pri lezení sme mali družnú atmosféru.
V posledný deň mali najviac energie Peťo a Noro. V sektore A preliezali všetko do 6b čo ich pustilo. No a Mišo s Maťom zasa v sektore B preliezli komplet všetkých 9 ciest, vrátanie jednej za 6c, aby náhodou na niečo nezabudli... Celkovo môžeme tento sektor vrele odporúčať, super lezenie v dobre odistenej skale a krásny výhľad na celú oblasť Arca.
Nedeľa, 13.5.2018 - cesta domov
Nedeľná cesta domov prebehla v podstate hľadko. V Rakúsku sme začali znova používať aj smerovky, ktoré boli v Taliansku nepotrebné a človek mal pocit, že miestnych vlastne skôr mýlia. Na cestu sme našťastie vyrazili pomerne skoro ráno, partia čo išla pár hodín za nami už skončila v zápche. My sme cestovali po celú dobu plynule až domov.
Pár poznámok na záver...
Ak sa do Arca vyberiete aj vy, určite odporúčame ubytovanie v kempe Maroadi priamo na brehu jazera. Kemp je čistý a pohodlný a za pár EUR naviac môžete podobne ako my využiť tiež ubytovanie v apartmánoch. Naviac, kúsok od kempu je Lidl, čo sa určite hodí.
Čo sa týka horolezeckého vybavenie, ak niečo pochýba, alebo sa stratí či pokazí, nie je problém čokoľvek kúpiť. Ceny sú podobné ako na Slovensku, dajú sa vychytať aj zaujímavé zľavy. Centrum je plné obchodov s horolezeckým tovarom. Určite odporúčame zakúpiť si knižného sprievodcu. Nám sa veľmi osvedčili knihy z edície Vertical Life. V knihe sa priamo nachádza kód, ktorý vám umožní si sprievodcu stiahnuť aj offline do aplikácie v mobile, takže knihu už nemusíte nosiť so sebou... :)
Počasia se tiež netreba báť. Aj keď predpoveď nevyzerala nijak úžasne, liezli sme každý deň. Skaly skoro vyschnú a ak prší, dážď sa podľa našej skúsenosti väčšinou drží v istých lokalitách a inde je zasa vcelku pekne. Treba mať len trocha šťastia na výber lokality.
Arco je určite miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Nepochybne sa tam oplatí aj mnoho krát vrátiť. Možností na lezenie je tam toľko, že snáď ani nie je možné navštíviť všetky zaujímavé sektory. Len tak mimochodm, o mnohé skalné oblasti v Arcu sa starajú priamo mestá a obce. V každej lokalite sa nachádzajú informačné tabule s popisom ciest a informáciami, že o preisťovanie sa stará priamo miestna komunita. Prístup, ktorý je skvelý nielen pre lezcov, ale aj pre celý región ako taký, nakoľko cestovný ruch je hlavným zdrojom miestnych príjmov. Človek sa až zamýšla, prečo nemáme na Liptove niečo podobné - máme tu krásne skaly, Liptovskú Maru, zvážnice pre cyklocesty... Čo nám ale chýba je koncepcia a spolupráca, ktorá by nám umožnila toto naše bohatstvo využiť pre ľudí... Možno raz.
Fotogaléria: http://www.lezci.sk/fotogaleria/arco-2018
Text: Július Stančok, HK IAMES Ružomberok
Foto: Július Stančok, Peter Lakoštík, Noro Beháň, Tomáš Kuba, Mišo Stráňay
